Sobota:
Je sobota, 21. júla, roku Pána 2007 a skupinka odvážlivcov sa vydáva na niečo, čo doteraz nezažili.
Niečo, čo môže dať nový rozmer ich životom. Zažijú nové dobrodružstvá a spoznajú nových ľudí. Prežijú
týždeň v divočine, v chatkách s umývadlom, záchodom a sprchovým kútom. Začína sa DETSKÝ LETNÝ TÁBOR V
MATEJKOVEJ (v Brezovej pod Bradlom)!
Účastníci zo Starej Turej sme mali zraz pred zhromaždením o pol
štvrtej. Pochopiteľne, že tam o tom čase všetci neboli. Ale tí čo boli, zatiaľ nasáčkovali veci do
prítomných áut - Bohdanovho a do auta Lukáčovcov. Bola to vcelku fuška. Hlavne Bohdanove auto bolo
natlačené ako sardinková konzerva. Nakoniec všetko dobre dopadlo a dostavili sa všetci účastníci zájazdu.
Zostava zo Starej Turej bola: ja, Markéta, Miriam Feríková, Veronika Belišová, Ľubka Belišová, Danka
Kozempelová, sestra Kozempelová, Martina Burlaková, Martinko Burlak, Tomáško Burlak, Evka Roháčková,
Mariana a Bohdan. Neskôr prišli komplet mladí Kozemeplovci aj s Dankou Dúdorovou a Katka Belišová si to
na Brezovú namierila rovno z iného tábora, z Častej. A tak sme vyrazili v ústrety novým dobrodružstvám.
Na Myjave sa k nám pripojil Janko Blaho s Matúšom a Anitou Pémovými a s autom. A tak sme dobro došli na
Brezovú.
Po príchode do Matejkovej (mimochodom, toto táborisko patrí ECAV a má ho v správe evanjelický zbor
na Brezovej) sme najprv museli počkať na správcu, ktorý nám odovzdal kľúčiky od chatiek, dal nám
posteľné prádlo, a tak vôbec nás tam uviedol. V táborisku sme neboli sami. Dve alebo tri chatky mali
rodiny z Liptova, ktorí tam boli rovnaký čas ako my. Kým sme čakali na správcu, malá Evka Roháčková
sa dôverne spoznávala s Pinčom, hafanom týchto Liptákov. Asi yorkshirský psík. Neviem, nevyznám sa v
psoch. Ale taký ten malý, čo vyzerá ako chodiaca metla bez rúčky. Keď teda prišiel správca a odovzdal
nám, čo bolo treba, uložili sme sa na chatky, pohádzali všetky veci kam sa dalo a do večere sme mali pohov,
rozchod, voľno. Prvý povinný bod programu - večera.
Večera spočívala v opekaní, takže prvá akcia bola, že sme s Jankom išli nachytať nejaké palice na opekanie. Vyťali sme asi pol lesa (čiže desať palíc) a ďalší odvážlivci nachystali špekačky, horčicu a minerálku. Dreva na pálenie a iných vecí na pálenie sme mali hojne po predchádzajúcich táborníkoch, takže ohník sa mohol veselo rozplápolať. Neskôr sme sa presunuli do spoločenskej miestnosti. Na pláne bolo zoznámenie sa, pretože nie všetci sme vedeli kto sa ako volá. Zoznamovacia hra vyzerala nasledovne: posadali sme si do kruhu a cieľ bol čo najrýchlejšie povedať mená svojich susedov po pravej strane. Prvý povedal meno svojho suseda napravo, ten svojho, ten svojho atď. až sa to dostalo opäť k prvému. Spravili sme tri rôzne formácie a každú sme trikrát zopakovali, aby to bolo čo najrýchlejšie a aby sa nám mená dobre vryli do pamäti. Náš najlepší výsledok: 11 sekúnd. Toho večera nasledoval pred spánkom už len jeden bod programu a to program. Na stene nám visel krásne nakreslený denný rozvrh. Každý deň teda spočíval z budíčku o pol ôsmej, rozcvičky, ktorá bola tesne po ňom, stíšenia o 8:00 a potom hygiena. Raňajky boli o pol deviatej. Nasledovalo upratovanie chatiek a od pol desiatej sme mali hlavné témy. O jedenástej bola desiata, voľne premenovaná na jedenástu a navyše sa každému, ešte aj dospelým, mýlila s olovrantom. Program pokračoval takzvaným pátraním o 11:15. Deti mali pracovné zošitky, kde riešili rôzne hádanky a hlavolamy, ktoré súviseli s ranným stíšením. Hlavný bod dňa: obed o pol jednej. Od jednej do šiestej bol poobedný program - všelijaké športovanie, hranie sa, pracovné dielne a kto čo chcel. Medzi tým bola o tretej prestávka na olovrant. O šiestej večera o ôsmej misionársky príbeh a o deviatej smer posteľ. A tak sme mali všetko krásne nalinkované. Pochopiteľne, že realita bola iná...