Markétka:
Bolo fajn, ale zaujímavá skúsenosť. Mali sme máličko detí, ale aj tak je to niečo nové, a
každý z nás vedúcich si odniesol nejaké nové skúsenosti a dosť sme sa naučili :)
Mať málo detí síce znamená trochu smutné tváre z toho, ako málo záujmu ľudia vedia prejaviť,
ale potom som si uvedomila, že je to aj fajn, lebo každému z detí sme mohli venovať viac času....
Bolo to osobnejšie, a myslím, že aj deti to ocenili. Viem, že to nebolo zbytočné, aj
keď veľa detí to odrieklo, ale Boh si vie veľmi používať veci, a hlavne maličkost, čo sa
niekedy dosť čudujem.
Občas mám ten pocit, že veci nejdú nejak ako by mali, ale zase potom príde niečo alebo niekto,
cez koho dostanem veľa povzbudenia - alebo sa jednoducho pozriem na tie deti a na to kde nás Boh
doviedol a musím sa usmiať - že predsalen to má tak byť a preto je to dobré :) Tiež sa ukázalo ako
sa vieme navzájom povzbudzovať keď je niekomu z nás ťažko... Ide to tak ľahko keď máme v srdci Boha,
potom stačí fakt len úsmev a objatie, je to častokrát viac ako slová.... vlastne asi vždy... :)
Asi by som mohla trošku o tábore povedať :D. Boli sme od soboty večera do soboty rána. Deti si museli
zvyknúť, že musia zjesť všetko čo majú na tanieri :D, ale nie vždy to šlo. Spievali sme s nimi - to mali
najradšej, počúvali príbehy, tie večné duchovné pravdy :D a misionársky príbeh, pri čom im zostávali
občas otovrené ústa (škoda že to nebolo aj pri jedle tak :D). Nedá sa o tom toľko povedať,
koľko by som chcela.... deti si prežili dosť - aj nočný pochod po lese, čo chcelo dávku oddanosti -
ale dalo sa to zvládnuť - možem to pvoedať, keďže som s jednou skupinkou šla ako vedúca :) Keď bolo už
veľmi zle, navrhla som aby sme sa pomodlili, a potom boli taký pokojní:) Odmenili sme sa im potom
kúpaliskom, kde sa vybláznili, dokonca nám jedno malé dieťa skočilo do bazéna, ale nestihlo sa ani
topiť, už ho mama ťahala z vody :D (bolo to mimochodom dievčatko :D pre zatajenie identity nezverejňujeme
mená :D
malý (naozaj malý) rozhovor:
ja: No čo, ako sa vám páčil tábor?
Anitka: Nepovieeeem.
ja: Jaké nepoviem. Musíš.
Anitka: Nemusííím.
ja: A tebe Miriam?
Miriam: (ani slovo)
ja: Povedz čo sa ti tam páčilo.
Anitka: Nevieeeem.
ja: Jak nevieš. Páčil sa ti ten nočný pochod?
Anitka: Nevieeem.
ja: Ktoré strašidlo bolo najlepšie?
Anitka: Niktoré.
ja: Jaktože niktoré?
Anikta: Niktoré.
ja: Tebe sa páčil nočný pochod?
Miriam: Uhm.
ja: Ktoré strašidlo bolo nalepšie?
Miriam: Všetky. Najlepší bol Janko.
(ja = Matúš)