Sobota

Písal sa deň 24. júla roku 2010, keď sme sa s časťou mládeže stretli na vlakovej stanici na Starej Turej idúc v ústrety dobrodružstvám, ktoré nás čakali počas nadchádzajúcich 7 dní v Smižanoch. Všetci, až na Juraja, ktorý nastupoval v Trenčíne, sme sa nalodili v Novom Meste na rýchlik, v ktorom sme veľmi úspešne počas celej cesty až do Spišskej Novej Vsi okupovali v úplne poslednom vagóne úplne na konci vlaku chodbičku a zatarasili záchod a vôbec nástupný priestor. Nám cesta ubiehala výborne. Slniečko svietilo sem-tam, sem-tam spŕchlo, čo nám ale nevadilo, pretože sme mali zabalené pršiplášte, ale hlavne sme boli vo vlaku a mohli sme sledovať ako sa mení krajina od našich kopaníc, až k žilinskej diaľnici, potom Fatra jedna aj druhá. A keď sa nám začalo ztatranievať, premýšlali sme nad tým, čo nás čaká a nemine a očakávali sme blízky koniec. Cesty.
Zvlášť výborne strávil cestu Jano, ktorý raz opäť pomotal detské srdce a našiel si vari 5-ročnú kamarátku, s ktorou blbli ako malé deti. V Poprade sa k nám pridal ešte jeden mládežník z Brna - Tomáš, čím sa brnenská enkláva rozrástla na počet dvoch ľudí. (Išla s nami aj moja priateľka Lucka.)
Aby nám nebolo ľúto, že sme nezmokli, tak sme zmokli. Kúsok pred Spišskou sa strhla prietrž mračien a kým sme prebehli z vlaku na stanicu, boli sme mokrí do nitky a niektorí aj viac. Našťastie, ako to u prietrží býva zvykom, netrvalo to dlho a dážď ustal. Navyše nás na stanicu prišli privítať domáci kazateľovci – Kačurovci, ktorí veľmi ochotne prišli autom pre našu batožinu. Vôbec často počas nášho pobytu sme pociťovali ich ochotné srdce. A hlavne ruky.
Odľahčení od ruksakov sme sa vybrali peši do obchodov nakúpiť proviant, sladkosti a tak. A potom do našej budúcej ubytovne, ktorou nám bola telocvičňa jednej školy v Smižanoch.



K dispozícii sme mali jednu menšiu a jednu väčšiu telocvičňu, sprchy, záchody, mikrovlnku a rýchlovarnú konvicu. Neskôr nám Kačurovci požičali ďalšiu konvicu a aj dvojplatničku. Ďalej sme mali k dispozíci volejbalovú, futbalovú a basketbalovú loptu, 4 bránky a volejbalovú sieť a kopu žineniek, na ktorých sme spali.
Po tom, ako si každý našiel nejaký kút na spanie a trocha sme sa zorientovali a zasídlili, sme išli do zboru v Smižanoch. V nedeľu sme mali na bohoslužbách slúžiť spevom, tak sme šli nacvičovať. Pridali sa k nám aj dvaja z troch Smižanských mládežníkov. Peter s Robom a potom aj s treťou mládežníčkou - Miriam nás pravidelne navštevovali a keď sa dalo, trávili sme spolu čas pri športovaní, či rozprávaní.