Niečo o nás
Na týchto stránkach nájdete niečo o histórii nášho zboru.
Ako to tu začalo a taktiež k čomu sa vlastne náš zbor hlási. Na začiatku je to zhrnuté tak v stručnosti,
ale keď si kliknete na "históriu" tak tam nájdete toho omnoho viac. Aj čo sa týka začiatkov
zboru, aj stavby modlitebne a vôbec, čo všetko sa muselo stať, aby sme mohli existovať.
Základná charakteristika
Cirkev bratská sa hlási k základným starokresťanským vyznaniam viery, k dedičstvu svetovej
i domácej reformácie, zvlášť k odkazu Jednoty bratrskej, ktorej posledným biskupom bol J. A.
Komenský, a k zásadám prebudeneckého hnutia.
Zbory Cirkvi bratskej sú spoločenstvom ľudí, ktorí veria v Ježiša Krista ako Božieho Syna a
svojho Záchrancu, prijímajú Bibliu za merítko viery, učenia a života; členom sa môže stať
každý, kto vyznáva vieru v Ježiša Krista a ktorého život tomu zodpovedá, chcú byť otvoreným
spoločenstvom, do ktorého môže ktokoľvek prísť a počuť biblické odpovede na najdôležitejšie životné otázky,
vidia svoju úlohu vo vyznávaní kresťanskej viery, vo vedení k tejto viere, vo vytváraní spoločenstiev
veriacich a v praktickej pomoci ľuďom, ktorí ju potrebujú.
Stručná história Zboru Cirkvi bratskej v Starej Turej
Zbor Cirkvi bratskej v Starej Turej bol transformovaný z pôvodného abstinentského spolku Modrý kríž,
ktorý bol založený roku 1897 sestrami Máriou (1858 - 1924) a Kristínou (1860 - 1936) Royovými.
Tie ako dcéry evanjelického farára Augusta Roya prijali do svojho života prebudenecké myšlienky.
Znamená to, že Ježiša Krista začali považovať za dôležitého nielen v cirkevnom, ale aj v občianskom
a osobnom živote. Stal sa im Záchrancom a Pánom pri všetkej ich práci a myslení. Zmena myslenia sa
stala impulzom k ich práci s deťmi a mládežou. Najprv sa venovali deťom podomových obchodníkov, ktorí
v letnej sezóne cestovali po celom Rakúsko - Uhorsku. Táto práca prerástla do pravidelného stretávania a
duchovného vzdelávania pri piesňach a Božom slove. Prítomné neboli už len deti, ale ľudia všetkých
vekových kategórií. Kvôli právnej ochrane bol pre túto činnosť založený už spomínaný abstinentský
spolok Modrý kríž. Pravidlá spolku boli:
- denne čítať Slovo Božie
- spravovať svoj život podľa neho
- privádzať hynúce duše ku Kristu
- byť hotový znášať pohanenie pre neho
- zriecť sa pitia opojných nápojov
Kvôli účinnej práci so sirotami získali sestry Royové roku 1901 dom, ktorý nazvali Útulňa.
Neskôr, roku 1926, sa z kapacitných dôvodov presťahovali do inej budovy, zvanej Chalúpka.
Keďže najbližšia nemocnica sa v tom čase nachádzala v Trenčíne, postavili roku 1911 na Starej
Turej nemocnicu. Roku 1912 zastrešili výkon opatrovateľskej služby chorým a deťom diakoniou.
Diakonky vykonávali svoju prácu v nemocnici aj v Útulni bezplatne. Pri všetkých potrebách boli
odkázaní na dobrovoľné dary. Roku 1933 pribudla ďalšia budova, Domov bielych hláv, kde boli
ubytovaní starí ľudia odkázaní na cudziu pomoc. Cez duchovnú prácu na Starej Turej boli ovplyvnení
mnohí ľudia po celom Slovensku, v Maďarsku, dokonca aj v Juhoslávii. Dialo sa to cez kolportérov
(putujúcich predavačov duchovnej literatúry, hlavne Biblií) a misionárov. Politické zmeny vo
februári 1948 priniesli aj zákaz vykonávania náboženskej činnosti všetkým spolkom. To sa vzťahovalo
aj na spolok Modrý kríž. Hľadali sa teda cesty k riešeniu situácie. Odlišný spôsob duchovnej
práce a niektoré teologické dôrazy, navyše v ťaživej politickej situácii, neumožnilo dohodu
vnútrocirkevnej práce v Evanjelickej cirkvi a. v. Východisko sa našlo roku 1950 v pripojení
sa do Jednoty českobratrskej, ktorá bola roku 1967 premenovaná na Cirkev bratskú.
Naše zhromaždenie
Pôvodná zhromažďovacia miestnosť pre cirkevné účely stála v radovej zástavbe hlavnej
ulice Slovenského národného povstania, oproti budove bývalej meštianky. Vzhľadom na pripravovanú
asanáciu budovy, v ktorej bývali pobožnosti, sa museli podniknúť kroky pre nové riešenie.
Po dlhom hľadaní a prieťahoch spôsobených vtedajšou politickou situáciou, podarilo sa nájsť
pozemok na hornom konci Starej Turej v blízkosti železničnej trate, na ktorom stála stará chalupa.
Tam bol v rokoch 1982 - 1984 svojpomocne postavený nový kostol. Posviacka budovy bola 4. - 5. augusta
1984. Stavbu navrhol Projektový ústav kultúry v Bratislave formou verejnej súťaže. Autorom víťazného
projektu sa stal Ing. arch. Žitňanský, vedúcim stavby bol Ing. Milan Jurčo. Pôdorys budovy má tvar
pravouhlého rovnoramenného trojuholníka s dĺžkou prepony 52 metrov. Je postavená v modernom štýle.
Má rovnú strechu bez veže a zvonov.
Hlavná zhromažďovacia sála má polkruhový tvar, tak sú tiež upravené
lavice na sedenie. Celý bohoslužobný priestor je zariadený veľmi jednoducho. Na mieste oltára stojí,
tiež v polkruhovom výklenku, jednoduchý kríž. Pred ním sa nachádza pódium, kde je ešte murovaná
kazateľnica tiež v tvare kruhu a stôl na vysluhovanie sviatostí. Pod pódiom sa nachádza zakrytá
krstiteľnica veľkosti malého bazéna pre krst dospelých. Strop nad kazateľnicou a krížom má výpustok
v tvare medzikružia, ktorým cez svetlík prechádza do miestnosti denné svetlo. Strop a časť stien má
drevené kazetové obloženie. Miestnosť má teplovzdušné vykurovanie. Sála a chodby majú kameninovú
travertínovú podlahu. Budova je riešená viacúčelovo. Je tam kuchyňa a menšia zhromažďovacia sála,
kde sa môžu konať svadby, prednášky, vzdelávacie stretnutia a akcie rôzneho druhu. Využiť sa dá aj
priestranná chodba. Na poschodí sa nachádzajú menšie miestnosti, ktoré slúžia ako kancelárie a
miestnosti pre nedeľnú školu. Súčasťou budovy sú tiež dva farské byty a jeden malý, využívaný
na prechodné ubytovanie a návštevy. K objektu kostola patrí aj terasovitá, prudko stúpajúca záhrada.
Je využívaná pri letných stretávaniach a hrách, hlavne mladých ľudí.